Krása

Myslím na teba neustále
a snívam o tom, aké by to bolo krásne.
Máš krásne jasno-modré očká,
v ktorých horia plamienky šťastia,
na ktoré sa tak rada pozerám.
Myslím na tvoje pekné, červené, veľké pery,
ktoré chcem stále bozkávať.
Na tvoju vôňu tela,
ktorú cítim, aj keď nie som s tebou.
Na tvoje dotyky,
po ktorých túžim…
Na tvoje telo,
ktoré by sa pri mojich dotykoch chvelo.
Tvoju fotku držím v rukách,
ktoré sa trasú od strachu,
že som ťa navždy stratila.
Rozmýšľam, či sa tvoja láska môže zmeniť,
či ma niekedy budeš ľúbiť.
Rozmýšľam, či tvoje srdce bude patriť mne,
či patrí inej
a ak áno, tak ktorej!
Síce neviem, čo cítiš v srdci ty,
no ja v ňom cítim len veľkú lásku,
pri ktorej umieram.
Umieram pri myšlienke na teba,
umieram, keď viem,
že ma nemáš rád,
že ty po mne netúžiš,
že sa pre mňa netrápiš.
Otázky vo mne stále znejú
a odpovede nepoznajú…
Prečo si nemôžem vybrať chalana,
ktorý ma bude ľúbiť,
prečo si vždy vyberám tých,
čo o mňa nestoja?
Oči mám plné sĺz
a tie pomaly stekajú mi po lícach.
Plačem, kričím, nadávam,
no aj tak pomôcť si nedokážem,
pomôcť mi nedokáže nikto.
Prečo je mi časom ešte horšie ako kedysi,
prečo si nedokážem radu dať?
Veď to nie fér,
prečo do mňa sa nemôže nikto zaľúbiť?
To snáď ani pravda nie je,
že pre mňa neostalo šťastie,
že mi boh nepraje lásku poznať!
Boli by sme súdený,
veď trpeli sme obaja…
Premýšľam o tom ako sa to stalo,
ako som sa do teba zamilovala.
Nerozumiem však tomu,
veď som ťa vtedy ani nepoznala.
Pri tebe som spoznala,
čo je to láska na prvý pohľad,
už viem,
čo znamená niekoho ľúbiť,
čo znamená pre niekoho sa trápiť…